Tam, kde voňajú lipy a Dunajec
Asi málokto nepozná Červený Kláštor a jeho okolie. Východoslovenská obec je synonynom cestovného ruchu, pltníctva, raftingu, rybolovu. Tento krásou skutočne požehnaný kraj je klenotom Slovenska. Žiaľ, nie celkom si uvedomujeme jeho cenu. Budúcnosť však pracuje pre Červený Kláštor a tak je optimistom aj starosta obce Štefan Džurný.
„Za prioritu našej obce považujem cestovný ruch,“ hovorí starosta. „Červený Kláštor a Pieniny sú nádherné aj v lete aj v zime. A jeseň je tu takisto úchvatná.“ Niet divu, že tu pokoj nachádzali už stredoveký mnísi. Jeden z nich, už pomaly svetoznámy Cyprián, si údajne zhotovil krídla a spustil sa na svojom “rogale“ z Troch korún. Mních prežil, údajne zomrel prikovaný k stene temnice, „pekelný stroj“ vrchnosť spálila na námestí v Spišskej Belej. Ale poďme do súčasnosti. „Vyšlo nám viacero projektov,“ hovorí Štefan Džurný. „Konečne sme spolu s Podtatranskou vodárenskou spoločnosťou dokončili obecný vodovod. Obec mala 34 rokov iba úžitkovú vodu. Po kolaudácii zdroja v Majeroch sa situácia ešte zlepší.“ Aj ďalšie plány v Červenom Kláštore sa týkajú vody. Obec chce vybudovať v poradí už druhú čističku odpadových vôd pri legendárnej Smerdžonke, kde voda kedysi liečila bohatých aj chudobných. Práca so skvalitňovaním zdrojov pitnej vody má pre rozvoj cestovného ruchu naozaj blahodarný význam. Obec je plynofikovaná, elektrifikovaná, je tu dostatok obchodov, služieb a nové pohodlné parkovisko. Cestovný ruch sa naozaj výrazne podpisuje pod rozvoj Červeného Kláštora. Návštevníci sa môžu ubytovať v hoteloch, penziónoch, ale aj na súkromí. Ľudia niečo zarobili a tak Červený Kláštor hýri farbami a pestrosťou, ktorú sme donedávna videli iba na poľskej strane Dunajca. Zajesť sa tu dajú skvelé goralské špeciality. Maketami goralov, ovečiek, krpcami, kožušinami sú spestrené viaceré domy a ploty súkromníkov v a podnikateľov.
Voda je nutná, potrebné sú aj ďalšie veci
Keď hovoríme o budúcnosti, musíme hovoriť o vode. Obec chce z enviromentálneho fondu získať približne 6 miliónov Sk, aby odklonila vody, ktoré na jednom mieste katastra dlhodobo spôsobujú problémy.. Červený Kláštor spolupracuje aj s obcami v Poľsku. A je to spolupráca obojstranne prospešná. Získaný úspešný grant predstavuje 163 000 eur. Podstatou projektu je prepojenie Národnej kultúrnej pamiatky Červený Kláštor s dreveným kostolíkom na poľskej strane. Pôjde o rozšírenie turistického chodníka. Slovenská časť je ukončená, Poliaci by mali tú svoju ukončiť v jeseni toho budúceho roka. Všetky aktivity majú naozaj svoj význam. Pasažieri nemeckých a rakúskych autobusov sú v šoku, keď vidia, čo tu máme. Lesnou cestou beží koník s kočiarom, ľudia sa bavia a pozorujú okolie. Nádherné až rozprávkové skaly, flóru, rieku. Cyklotrasy naozaj prebudia aj tie melancholickejšie povahy. Červený Kláštor má ako druhý v regióne čističku odpadových vôd. Príliv turistov prinieslo vybudovanie lávky cez Dunajec. Samozrejme, nie každý turista sa vie zmestiť do kože a tak v Červenom Kláštore pribudli bezpečnostné kamery a pribudnú ďalšie. Na nábreží Dunajca bude bezpečnejšie.
Množstvo ďalších aktivít
Červený Kláštor sa nespolieha len na to, čo sa v obci vybudovalo a vymyslelo po stáročia., Pribudli tu ďalšie aktivity, ktoré oživujú tento kút Slovenska a lákajú turistov. Splav Dunajca je pochúťkou najmä v letnom období. V obci však vznikla tradícia aj zimného splavu tejto bystrej rieky a je podľa účastníkov rovnako úchvatná. Aj keď neoprén nemal nikto, vďaka domácim „tepelným zdrojom“ splav všetci šťastlivo prežili. Na vodu vyrazilo päť člnov, z toho dva raftové. Odvážlivci prekonali 8, 5 km trasu za približne dve hodiny. V Červenom Kláštore sa rozmáha aj lyžiarsky šport, o.i. sa pri súťažiach oceňuje aj najlepší lyžiar. V Červenom Kláštore sa činia pamiatkári a ich práce budú obdivovať aj mnohé budúce generácie návštevníkov unikátnych pamiatok . Známou atrakciou je otvorenie vôd Dunajca, ktorá vždy priláka množstvo návštevníkov. Goralská muzička, guľáš, tie vedia vždy urobiť svoje. Jednou z noviniek je Pochod dobrej pohody, ktorý sa stal srdcovkou pre mnohých účastníkov tohto pochodu veselých recesistov. Zamagurské folklórne slávnosti sú už legendou a každoročne privítajú stovky návštevníkov. Sledovať vystúpenie folklórnych súborov pod Tromi korunami, je zážitok na celý život. Tak, ako pobudnúť len pár dní v tomto kraji, kde počuť dávne chorály mníchov, šepot vôňavých líp a veselý šum dravého Dunajca.
Zdroj: PAVOL HUDÁK, Farmár 4/2010
